Vlhnutie stavebných a murovacích materiálov

Pre odvlhčenie stavieb je potrebné v prvom rade potrebné poznať dôvod, prečo stavba vlhne a vytvárajú sa mokré mapy a plesne na povrchu omietky. Každý zo stavebných materiálov použitých pri výstavbe sa v praxi správa rozdielne.

Pri výstavbe sa používajú vo väčšine prípadov nasledovné stavebné materiály:

1, Pálená tehla

Z materiálového hľadiska sa jedná o hlinu na báze ílovitých materiálov, ako sú ilit, kaolit, v menšej miere obsahujú zložky ako kremeň, kalcit, sleď, chlorid a iné. Vypaľovaním pri teplote okolo 1000 °C dochádza k chemickej premene a vzniká sklovitá fáza tzv. silikátové sklo, ktorým sú potiahnuté a prepojené zrnka piesku a neílovitých zložiek.

Prestupom vlhkosti a kapilárnym vzlínaním dochádza ku negatívnemu javu, pri ktorom anorganické soli kryštalizujú a dochádza k hydrolýze sklovitej matrice. Týmto pôsobením dochádza k deštrukcií povrchových vrstiev tehly, dlhým pôsobením deštrukcia prestupuje do vnútra tehly. Z toho dôvodu vznikajú v dome, alebo byte prestupom vlhkosti vlhké mapy a vidíme na povrchu vlhké steny.

2, Nepálená tehla

Jedná sa o najstarší stavebný materiál, vyrábaný z hliny bohatej na obsah ílovitých minerálov, v styku s vodou naboptnáva. Pri výrobe sa pri niektorých nepálených tehlách pridávala vláknitá zložka – slama.

Nepálené tehly sú vo vyššej miere nasiakavé a prestup vody kapilárnym vzlínaním je vo väčšej miere, ako u pálenej tehly. Prestupom vlhkosti a kapilárnym vzlínaním dochádza ku negatívnemu javu, pri ktorom anorganické soli kryštalizujú, dochádza k deštrukcií povrchových vrstiev tehly a následne deštrukcia prechádza do vnútra nepálenej tehly. Výrazný prestup vlhkosti spôsobuje vlhké steny a mokré mapy.

3, Vápenno-pieskové tehly, kvádre

Nazývajú sa aj biele, silikátové, autoklávové tehly. Vyrábajú sa autoklávovaním zmesi jemného kremičitého piesku, vápna, vody, pri teplotách 150 °C až 200°C, a zvýšenom atmosférickom tlaku na 1,2 MPa, dochádza k nasýteniu vodnej pary a k reakcií kyslej zložky plniva zo zásaditým pojivom za vzniku vápenných hydrosilikátov. Vápennopieskové tehly majú vysokú hmotnosť, presmé rozmery a dokonalé hrany.

Vápennopieskové tehly majú vysokú nasiakavosť a sú poškodzované mrazom. Pri pôsobení vzlínajúcej vlhkosti je nebezpečenstvo prenikania vodorozpustných solí do kapilárneho systému a poškodzovanie tehly. Na povrchu omietok vznikajú prestupom vlhkosti mokré mapy.

4, Kameň

Kameň je jeden z najstarších stavebných materiálov používaný pri výstavbe budov, používaný od praveku, používaná bez úpravy, alebo mechanický opracovaný.

Z hľadiska spôsobu vzniku horniny rozdeľujeme na vyvreté (vulkanické, erupčné), usadené (sedimentárne), a premenené ( metamorfované).

Vyvreté horniny – vznikli erupciou a kryštalizáciou z taveniny magmy, ako hlbinné horniny, vyvreté horniny,  a žilné horniny.

Usadené horniny – vznikli usadzovaním a zvetrávaním, delíme ich na mechanické, chemické a organogénne horniny. K nespevneným mechanickým sedimentom zaraďujeme štrky, piesky, spraše, hliny a íly, k spevneným mechanickým sedimentom zaraďujeme pieskovce, kremence, arkózy, droby ílovce, a ílovité bridlice. Tieto horniny majú vyššiu pórovitosť a tým aj nasiakavosť.

Chemické sedimenty – vznikli vylučovaním z vodných roztokov obsahujúcich rozpustné minerálne látky.

Premenené horniny – vznikli premenou vyvretých a usadených hornín pôsobením vysokých teplôt, tlaku, chemických látok, plynov, vodných pár. Najčastejšími zložkami sú silikáty, oxidy a uhličitany.

Pri prestupe vlhkosti vidíme vlhké miesta hlavne v častiach pojivá, ktorý je kamenná stavba spájaná. Pri omietanej kamennej stavbe sa tvoria mokré mapy, čo spôsobuje vlhké steny.

5, Malta

Malty predstavujú zmesi pojív, plnív, prísad a vody, majú kašovitú konzistenciu a používajú sa k spájaniu stavebných murovacích materiálov. Malta sa vyrába priamo na stavbe, alebo v továrni ako suchá maltová zmes.

Malty poznáme:

• malty vápenné MV
• malty vápenné jemné MVJ
• malty vápenno cementové obyčajné MVC
• malty vápenno cementové jemné MVCJ
• malty pro šľachtené omietky MVCO
• malty vápenno sádrové MVS
• malty sádrové MS
• malty cementové obyčajné MC
• malty pre cementový postrek MCP

Vlastnosti mált závisia od druhu použitých pojív, plnív, prísad. Zvláštne vlastností môžu získať aj pridaným kamenivom, alebo prímesí. Malty teda rozdeľujeme na malty pre murovanie a omietanie. Ďalej sa malty používajú ku kladeniu dlažby, obkladov, k špárovaniu, výrobe keramických dielcov, stykové malty, malty pre zálievky, sanačné malty, reprofilačné hmoty pri úprave povrchov.

Základom pre maltu sú pojivá a plnivá v zmesi s vodou a prísadami. Malta má požadovanú plasticitu, priľnavosť, pevnosť a ľahkú spracovateľnosť. Malty dobre vedú vodu a pri prestupe vlhkosti spôsobujú vlhké steny, na povrchu omietok mokré mapy.

6, Omietky

Omietky sa používajú ako finálna pohľadová úprava povrchov muriva, majú estetickú a ochrannú funkciu. Základnými surovinami mált sú pojivá, plnivá, voda, prímesi, prísady. Historicky prvé omietky boli hlinené, neskôr sa miešali s vápnom , alebo sadrou. Medzi najpoužívanejšie pojivá patrí hlina, vápno, sadra, cement. Hlavným plnivom sú piesky, ale používajú sa i vláknité materiály. Prísady sa používajú pre úpravu vlastností ako je spracovateľnosť, pórovitosť, nasiakavosť, mrazuvzdornosť, alebo pevnosť.

Podľa určenia rozdeľujeme omietky na:

-vnútorné

– vonkajšie

Podľa skladby rozdeľujeme omietky na:

• jednovrstvové
• dvojvrstvové
• viacvrstvové

Podľa zloženia rozdeľujeme omietky na:

• vápenné
• sadrové
• cementové
• nastavované
• špeciálne

Podľa charakteru rozdeľujeme omietky na:

• jadrové
• lícne

Podľa vzhľadu rozdeľujeme omietky na:

• hrubé (štruktúrované)
• jemné

Podľa technológie nanášania rozdeľujeme omietky na:

• ručné
• strojové

Na záver rozdelenia a popisu omietok si dovolím spomenúť tepelnoizolačné omietky, ktoré pridaním ľahkých minerálnych plnív s vysokou pórovitosťou a polymérnych prísad získavajú vyššie tepelnoizolačné vlastnosti zvyšovaním tepelného odporu.

Omietky vzhľadom na chemické zloženie majú vysokú nasiakavosť a prijímajú vo vysokej miere vlhkosť. Prestupom vlhkosti murivom vznikajú na povrchu muriva mokré mapy, vlhké steny. Vzhľadom na to, že samotné omietky majú tepelno-izolačné vlastnosti, spomaľujú odparovaniu vlhkosti. Pri riešení sanačných zásahov, jedným z dôležitých opatrení je odstránenie zavlhnutých omietok, ktoré spomaľujú procesy sušenia muriva a odparovania vlhkosti vlhkých stien.

7, Sanačné omietky

Jedná sa o špeciálny typ omietok, používajú sa ako súčasť opatrení vedúcich k riešeniu problémov zavlhnutého a zasoleného muriva.

Sanačné omietky neriešia príčinu vlhnutia muriva, ale zmierňujú iba následok !

Sanačné omietky definuje smernica WTA 2-9-04 ako suché maltové zmesi, ktoré vyhovujú požiadavkám danej smernice. Sanačné omietkové systémy majú vysokú priepustnosť pre vodnú paru, pre vysychanie muriva a zaistenie vizuálne suchého povrchu omietky. Základnými vlastnosťami sú minimálna kapilárna nasiakavosť, minimálny difúzny odpor umožňujúci difúziu pár von z muriva a vysoký obsah pórov pre možnosť ukladania solí v omietke.

Sanačné omietky sa skladajú z 3 vrstiev:

• sanačný prednástrek (špric), zaisťuje adhéziu k podkladu a musí byť odolný voči pôsobeniu kryštalizujúcich solí
• sanačná podkladová (vysprávková) omietka, slúži ako vyrovnávacia omietka k vyrovnaniu hrubých nedokonalostí podkladu, alebo ako pórovitá jadrová omietka, ktorá slúži ako akumulačná vrstva k prijímaniu solí pri vysoko zasolenom podklade – murive.
• Sanačná omietka, finálna povrchová a pohľadová úprava muriva, zaisťuje difúziu pár von z muriva, zabezpečí suchý povrch bez výkvetov solí.

Opatrenia v závislosti na stupni zasolenia

Hrúbky jednotlivých vrstiev sanačnej omietky v závislosti na stupni zasolenia uvádzame v článku nižšie.

Pri malom stupni zasolenia:

• Sanačný prednástrek (špric), hrúbka do 0,5 cm
• Sanačná omietka WTA, hrúbka do 2 cm

Stredné až veľké zasolenie muriva:

• Sanačný prednástrek (špric), hrúbka do 0,5 cm
• Podkladová vrstva WTA, hrúbka 1-2 cm
• Sanačná omietka WTA, hrúbka 1-2 cm

Jedným z dôležitých vlastností sanačnej omietky je objem vzduchových pórov a dostatočná veľkosť celkovo otvorených pórov a kapilárna nasiakavosť.

Rozdiel medzi uzatvorenou a otvorenou pórovitosťou je znázornený na obrázku:

Otvorená pórovitosť je jedna z dôležitých vlastností sanačných omietok pre jej difúzne vlastnosti a pre jej schopnosť ukladať vodorozpustné kryštalizujúce soli.

Ďalšou vlastnosťou sanačnej omietky WTA je nižšia kapilárna nasiakavosť oproti podkladovej vrstve. Nižšia kapilárna nasiakavosť sanačnej omietky WTA zaisťuje, že voda nesúca vodorozpustné soli nepreniká otvoreným pórovitým systémom na povrch omietky a nedochádza k soľným výkvetom a k deštrukcií omietky. Vysoká hodnota kapilárnej nasiakavosti podkladovej (akumulačnej ) omietky WTA umožňuje rýchly prienik kvapalnej vody so soľami z muriva do omietky a tým je splnená jej akumulačná funkcia.

Príprava podkladu pre aplikáciu sanačných omietok WTA:

Dôležitá je vhodná príprava podkladu pre aplikáciu – nanesenie sanačných omietok. Pôvodné zavlhnuté a zasolené omietky je potrebné odstrániť a to nad hranicu viditeľného zavlhnutia, a poškodenia na základné murivo, je potrebné odstrániť poškodené tehly, zdegradované časti. Následne sa nanášajú podľa zasolenia muriva vodorozpustnými soľami potrebné vrstvy sanačnej omietky WTA, sanačný špric, podkladová vrstva sanačnej omietky WTA a pohľadová vrstva sanačnej omietky WTA. Finálna povrchová úprava sanačnej omietky WTA musí zohľadňovať požiadavky na nízky difúzny odpor voči prestupu vodnej pary.

Vypracoval Ing. Liška

Máte vlhké steny a pozorujete prestup vlhkosti stenami?

Využite služby bezplatného poradenstva:

Tel. +421 907 826 993

Zaoberám sa bezplatným poradenstvom v oblasti stavieb, zistenie príčiny vlhnutia, meranie prestupu vlhkosti, návrh riešenia pre odstránenie vlhnutia, odporučím vhodnú metódu sanácie stavby.